
Prvá...začiatočná...pilotná...úvodná, alebo si ju nazvyte ako chcete...časť..
Mladučká Alice je sprievod svojej sestry na koncerte, no to by nebolo úplne normálne aby sa nestretli dva opačne nabité mraky a nezačalo sa blýskať....skončí to zdanlivo nepokračovateľne, ale očný klam prejde...toto je len slabý úvod...tak....príjemné čítanie...
Deli Crosby
"Aaaaaaaaaa!!!" vrieskala som v duchu, keď som zdrhala pred dvoma asi 150 kilovými chlapmi. Bola som totiž akurát doprovod mojej fanatickej sestry na TH koncerte. Nebola som nejaký vyložený fanúšik, páčila sa mi hudba, ale o nich som v podstate moc nevedela, ja viem som pozadu, po dnešku teda v podstate ako vyzerajú....ako sa volajú ma nejak obišlo..........nič.......Divíte sa?.........ja ani nie.........naposledy, čo som so sestrou normálne hovorila...........hmmm..........to bolo asi pred troma rokmi.....ale o tom potom...
Pokračujem..........zdrhám lebo som......tak trochu.........mno skrátka som tak trochu nasrala ich bodyguardov (chcela som dostať Cecil do zákulisia - čo by ste kvôli nenávidenej sestre neurobili - a trochu zvláštne mi padol fakt, že jeden z nich bol kedysi modelka.....) a tí ma teraz uz zodesať minút naháňajú po zákulisí. A ako som sa do zákulisia vlastne dopracovala?....Zahla som za dobrý roh a keďže ma tí dvaja chcú na večeru nikto nestrážil dvere... "Au!" vykríkla som, lebo som akurát do niečoho pri samej nevidomosti vrazila. Pred gorilami som už mala docela slušný náskok, teda aspoň nebol počuť dupot a že dupali statočne. Odtrhla som pohľad od podlahy - čo za stvorenie mi skoro vylomilo sánku a samo si tak vyhralo dooosť veľkú modrinu. "Čo tu chceš??? Tu nemáš čo hľadať!!!" zrúkla tá osoba na mňa ako na psa. Zaostrila som a ono to predo mnou stál celý band zrejme práve vypravený na autogramiádu -WOW....ono sa to fakt stáva?! Telenovely 4ever...- "To mi je jasné........len sa snažím zachrániť si život.......zdrhám pred vašimi gorilami!!!" vydýchla som pričom som zdôraznila slovo "vašimi". Majú chrániť, nie?! "Čo si im spravila???" chechtal sa dredatý. "To je teraz fakt jedno!!!......Pomôžte mi!!.....Prosiiiim!!" urobila som psí kukuč. "A nechceš autogram?" neprestal dredatý, no to ja som už počula dupot za rohom, pri ktorom sme stáli. "Možno inokedy......no taaaak!!" spojila som pred sebou dlane, tak po podrobnom premeraní ma čiernovlasý schmatol a strčil niekam do dverí za sebou. Oni ostali vonku a takmer v tom momente som začula gorily: "Nebežalo tadiaľto také blonďavé, trochu nižšie dievča?" ostala som napäto počúvať. Čo iné mi aj zostávalo "Hmmm ja som nikoho nevidel.....ty hej Georg?" "Čo??? Gitaru? Nie...." -Bože to je retard- "Tak to vám ďakujeme páni, ale už musíme bežať!" ozval sa jeden z nich a znova dupot preč. Úplne som si vydýchla, keď už neboli počut žiadne hlasy.........počkať.......žiadne hlasy??? "Heeeej už môžete otvoriť!" kričala som, keď som zrazu začula ten nechutný zvuk cvaknutia zámku. Rozhliadla som sa okolo seba a zistila som, že som v malom divne páchnucom a tmavom kumbály- čo som si neuvedomila....lebo som bola trochu zaneprázdnená vysielaním telepatických vĺn k mojim nesympatickým záchrancom. Čo ja tu teraz budem s mojou klaustrofóbiou??? Aaaa!!!............ Ale nebudem tu predsa vrieskať..........som kultivovaný a "normálny" človek .........ešte ma niekam zavrú, síce už ma zavreli, ale viete jak som to myslela, nie?. Tak som len jemnučko zaklopala a ono to fakt pomohlo. Aspoň sa ozvali....teda dredatý sa ozval...podľa hlasu: "Áno?!" "Nerobte si prdel a pustite ma!!" dobre.....koniec kľudného obdobia. "Niečo za niečo!" ozval sa znovu. Ma mohlo napadnúť, že je na tej ich "nezištnej" pomoci niečo divné. "Ok tak co by ste boli ochotny obetovat mi za to, ze vas za toto nezabijem?!" už som sa naštvala, lebo tie steny sa naozaj nebezpečne približovali. "Ja som skôr myslel niečo ako číslo..." odbil ma. "Fajn..." hlesla som naoko porazeným tónom. A ono to fakt pomohlo........cvakol zámok a ja som konečne uvidela normálny priestor. Vydýchla som si a rozbehla sa: "Tak sa majte chlapci!!!" teda chcela som sa rozbehnúť, ale pohotovo mi v tomto plane zabránili páry rúk......dredatý a taký nejaký ulízaný. "Čo to číslo?!" "Zbláznili ste sa?! Číslo nebude!!!" ale potom ma napadlo.........na čo im dávať pravé, že?... "No tak fajn!" zmenila som náhle názor a napísala mu ho. Ale on blbec mi ho dal písať na svojom chrbte, tak som ten kus papiera ani nepoužila a načarbala som mu nejaké číslo čiernou centrofixou na jeho biele triko aj so smajlíkom - šetríme prírodu. No a čo? To má za to... Len som sa zasmiala a rýchlo pádila preč, kým si to ešte nevšimli, čo netrvalo dlho, lebo akonáhle som zašla za uz spomínaný roh, počula som: "To je taka.......aaa......... sakra......moje obľúbené tričko!!!" skuvíňal. "Ale, ale.......aký si mi milý..." vykríkla som ešte a bežala preč. Dobehla som až k Cecil - sestra. "Poď musíme padať!" ťahala som ju za korzet......zvykla sa totiž nevýslovne rada obliekat za štetku. "Alee, nieee, ty čúza, pusť ma!!!" "Fajn tak si tu zostaň, ja sa dekuem!!!" odbehla som zas rýchlo preč. Ešte raz som sa pri vchode obzerla a zazrela dredatého ako by ma najradšej letel pretrhnúť, ale bránili mu v tom davy faniniek a gorily, čo ma tak uporne hľadali =)......tak som mu len poslala vzdušnú pusu a zmizla home...........................................
Hmm, som ťa zasa neičo naučila, žejky Deli Crosby:)