Březen 2009
Thinking of You...you must hiccup a lot right now :))
3. března 2009 v 20:15 | Deli (Little Lady) | ↔Little dotsCompare Dreams to Reality...
3. března 2009 v 20:11 | Deli (Little Lady) | Deli says
Ja podruhé. Mala by som sa učiť na zajtrajší Big Test, ale v predchádzajúcom článku som odbočila od pôvodnej témy. Netúžim po tom, aby okolo mňa niekto odsledoval moje nálady. Myslím, že nádej ma prešla, to bude tým. Odmala mi tvrdili, že sa to všetko poddá, keď budem staršia. Houby sa poddalo. Zhoršilo sa to. Najprv štyri premárnené roky, ktoré mi nikto nevráti a teraz znovu. Letmý pozdrav na začiatok dáva nádej. Keď ten pozdrav nasleduje raketoplány, zmizne aj posledný kúsok už aj tak malej nádeje. Omietka a šaty nepomôžu, ako som sa mala česť presvedčiť. Prečo to vyzeralo ako nemalo? Chcela som len nenápadný náznak. Neprišiel. Čo mi zostalo by sa dalo opísať ako lietajúca vec v mojom bruchu, ktorá bodá pri každej príležitosti, ktorých bude v tomto a budúcom týždni ešte neúrekom. Už mi raz stačilo bodania. Prebdená noc utvrdzuje vo vedení, že to, čo robíte nie je správne. Zamestnaná myseľ rovnako tak. A vyčkávanie pohybu je ako čakanie na vodu v púšti Gobi. Nepríde. K tomu všetkému pridajte zbabelosť a máte recept na nepolámané srdce. Nepolámané, lebo nemalo byť čím a srdce, lebo to je asi jediný orgán, ktorý môžte záťažou "zlomiť".
Písanie nezrozumiteľných blbostí ma odbremenilo od toho, čo som chcela dnes vykričať na celú ulicu. Už sa to nikdy nikto nedozvie. Sľubujem!
Čestné skautské :)
END
The Point of View
3. března 2009 v 20:01 | Deli (Little Lady) | Deli says
Všimli ste si niekedy ako sa všetko okolo hýbe bez vášho pričinenia? Netreba pohnúť prstom, aby sa svet okolo vás čo i len nepatrne zmenil. Príčina? Nikto netuší. Osud? Karma? Alebo len rozhodnutie iného človeka? Nemôžem za svoju schopnosť analyzovať nepotrebné veci a na nič neprichádzať. To je vrodené. Práve preto si myslím, že to je niekým iným. Vy sami máte v rukách osudy ľudí okolo seba. Dokonca ich ani nemusíte poznať a ani si byť vedomí, že vôbec existujú. Čo taká babka, ktorú ste pustili sadnúť si v električke? Môžno ste ju zachránili pred pokročilou osteoporózou, alebo ste zabránili infarktu. Naopak, ak by ste to nespravili, mohla si od vyčerpania vonku niečo zlomiť na ceste domov. Bola by to komplikovaná zlomenina a musela by ísť na drahú operáciu. Peniaze by chcela dať vnúčatám na vysokú, ale nemohla, lebo musela minúť na operáciu. Vnúčatá nemali na štúdium, lebo mali chudobných rodičov a nemohli sa dobre zamestnať. A mohla by som pokračovať. Sme jeden na druhom závislí a to nie len v tomto smere. Čo by sme tu robili nebyť ľudí okolo nás? Všetci na svete hľadajú zmysel života. Ale kde ho chcú nájsť? V práci? V športe? Prečo ho nehľadať na najviditeľnejšom mieste? Porozhliadnite sa po svojom byte (dome). Čo vidíte? Môj je teraz prázdny, ale za chvíľu začujem štrkotanie kľúčov a zazriem svoj zmysel života - rodičov. Prečo by vám blízky ľudia nemohli byť tí pre ktorých ste tu? Nehovorí sa, že to, čo nevieme nájsť sa väčšinou neskrýva? Stojí nám to pred očami, vídame to každý deň, poprípade by sme chceli. Stojí to za zamyslenie. Na svete nemôžu byť samí špičkoví športovci a geniálni vedci. Obyčajný ľudia možno nebudú schopný vyhrať spor s boháčmi ani prekonať pracový stereotyp, ale svet sa v minulosti tiež netočil iba okolo práce. Najdime si čas na tých, ktorý nám v živote najviac pomohli. Nechceme o nich predsa prísť.
Zvláštny pocit písať vážny článok. Ak mám pravdu napísať, už ma prešla aj posledná kvapka sarkazmu. Škola berie energiu...ja to hovorím. :)
FIN