close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Listopad 2009

I Love My Icon! :)

28. listopadu 2009 v 11:31 | Deli (Little Lady) |  Deli says
Presne tak....do I look like I care?

Má to byť predsa ľahké. Preniesť sa cez niečo podobné už aj väčším dreamerom ako ja trvalo kratšie. Nie že by som sa potrebovala na niečo viazať, ale mám pocit, že rozviazať to bude ťažšie ako som si myslela. Neviem prečo, ale občas cítim potrebu to skončiť slovne. Povedať, čo mám na srdci a potom nech ma kľudne všetci ukameňujú za to aká som strašne sebecká. Občas mám chuť byť sebecká. Mám chuť myslieť len na seba a predsa sa to nedá. Len aby som vás vyviedla z omylu...nie som až tak dobrá, že by som nevedela byť ak TAK sebecká, len jednoducho vždy vyhrá tá nechutná hrdosť.
Áno, presne. Hrdosť je tá, ktorá mi nedovolila sa vyflusnúť už toľko krát. A to tých príležitstí bolo neúrekom. Fakt, nekecám. Keby som chcela, zoberiem sa hneď teraz a vybavíme si to zoči voči, ale spravím to niekedy? No nie. A prečo, keď každý deň sledujem okná a dúfam aspoň v pohľad? No pretože Deli je nepoučiteľná a samozrejme nemá na to gule. Ja som tak predvídateľná. A tak strašne zbabelá, že keby ma snáď postavili pre nejaké publikum, kde by som mala spraviť čokoľvek, povedzme len zdvihnúť ruku, asi by som utiekla. No dobre, tak možno vtedy nie, ale keby tam stál, spravila by som to.
Preboha, veď za to ani nestojí. Nie je to king sveta, ani v súťaži missák Výšky by si ho zrejme nikto nevyhlasoval medzi finálových desať. Tak prečo, sakra? Kurna, veď by som si ho na ulici pred pár rokmi ani nevšimla, nepoznať ho. O čom je vlastne tá chémia keď vám ju druhá strana neopetuje? Podľa mňa som sa len neuveriteľne sekla a môj mozog sa z toho ešte nespamätal.
Ja ani neviem, prečo som toto začala písať. Chcela som napísať niečo nechutne depresívne, lebo vonku je nechutne a ja sa cítim podobne, ale nejako to bez nadávok na vlastnú osobu v tomto období nejde. Nemám už na seba slov, to preto. Ešte že dnes mi príde klaksón a len dúfam, že sa téma zas nezvrhne zlým smerom....

Ha! Ja nie som broken hearted! Ja som len retarded! A viete čo? Spravím si s blogom takú malú stávku....a keďže som si istá, že sem niktorý z mojich klaksónov príde a bude to čítať, aj keď ich trochu ľutujem, ale mám ich rada :D určite dohliadnu na jej splnenie.
Takže, ak si niekedy dá pokoj s istou záležitosťou, tak mu to poviem. Tak a je to tu....bledozelené a tmavozelenom.

Tak ja idem...ozaj v ďalšom článku už bude aj to, čo budem musieť spraviť, ak mu to nepoviem...ale to budú vymýšľať klaksóny....tak to je všetko.

Peace a milujte sa (množte sa) nech nás nepreserú cigáni! ;)

Kam som dala ten boxovací vak?!?!

2. listopadu 2009 v 18:49 | Deli (Little Lady) |  Deli says
http://i.pbase.com/u8/kayakbiker/upload/32805013.1_VillageIdiot.jpg
Chlapi sú skrátka idioti, čo si budeme klamať. A aby ste sa hneď neurazili, nie všetci samozrejme. Iba tí, ktorí nie sú schopní pôsobením absolútne žiadnych pozemských ani nadpozemských ani iných zatiaľ neobjavených síl prísť na to, že nejaký človek opačného pohlavia by eventuálne mohol prejaviť záujem o jeho osobu. Prečo sa namáhať pozerať okolo seba?! Prečo sa vôbec namáhať otvoriť ústa?! Veď určite raz príde nejaká, čo sa mi rozvalí nohami na dve svetové strany a ja nebudem musieť urobíť vôbec nič. Aké pohodlné. Je možné, že mi občas tie vtipy o tom, kto bol stvorený skôr pripadajú pravdivé? (tie feministické samozrejme)
Ako by chlapi/chlapci/chlapčekovia/dedkovia... prežili bez žien? Neprežili, to je odpoveď. Tak prečo, sakra, si nevidia ďalej od nosa? (alebo inej časti tela) Ak je to naozaj také ťažké prejaviť trochu citu, tak potom ženské považujem za superhrdinov. Kedy naposledy som niekde videla, že by sa o nejaký kontakt pokúsil chalan? Hm, asi by to chcelo pozrieť do minulých životov. Je nejaký dôvod prečo to proste nevypľujú a nechajú to všetko na estrogénom (citom) založené tvory? Niekedy mám chuť vás udrieť niečím fakt tvrdým!
A teraz k tým, ktorí skončili ešte nižšie na hodnotovom rebríčku. Tí, ktorí vedia, že niekoho majú radi. Dokonca to pár z nich vyložene "cíti". Prečo, prečo, prečo sa to boja priznať? Začínam si myslieť, že je to pre nich jak pôrod. Nezvládnuteľné. A zas si to musia všetko odrodiť ženské! Ja vám dám zastavovať emancipáciu. Najlepšie by asi fakt bolo, keby sa emancipovalo len niekoľko častí osobnosti, že? Tá, ktorá sa citovo prejavuje, tá ktorá chce byť v noci na vrchu a tá ktorá milerada robí domáce práce. Časti týkajúce sa úspechu v zamestaní, alebo inde by mali ostať zakrpatené. So much pre rovnoprávnosť.

Ja viem, je divné, že všetky posledné články sú negatívne, ale nemôžem za to. Keď už napíšem nejaký z nich, musí ma k tomu niečo dohnať. K tomu dnešnému ma napríklad dohnal istý nemenovaný seriál. Gosh, niekedy mám fakt chuť vám vraziť chlapci....

(Všetky podobnosti s feministickými praktikami sú čisto náhodné...tým obdobím som už snáď prešla)