
Presne tak....do I look like I care?
Má to byť predsa ľahké. Preniesť sa cez niečo podobné už aj väčším dreamerom ako ja trvalo kratšie. Nie že by som sa potrebovala na niečo viazať, ale mám pocit, že rozviazať to bude ťažšie ako som si myslela. Neviem prečo, ale občas cítim potrebu to skončiť slovne. Povedať, čo mám na srdci a potom nech ma kľudne všetci ukameňujú za to aká som strašne sebecká. Občas mám chuť byť sebecká. Mám chuť myslieť len na seba a predsa sa to nedá. Len aby som vás vyviedla z omylu...nie som až tak dobrá, že by som nevedela byť ak TAK sebecká, len jednoducho vždy vyhrá tá nechutná hrdosť.
Áno, presne. Hrdosť je tá, ktorá mi nedovolila sa vyflusnúť už toľko krát. A to tých príležitstí bolo neúrekom. Fakt, nekecám. Keby som chcela, zoberiem sa hneď teraz a vybavíme si to zoči voči, ale spravím to niekedy? No nie. A prečo, keď každý deň sledujem okná a dúfam aspoň v pohľad? No pretože Deli je nepoučiteľná a samozrejme nemá na to gule. Ja som tak predvídateľná. A tak strašne zbabelá, že keby ma snáď postavili pre nejaké publikum, kde by som mala spraviť čokoľvek, povedzme len zdvihnúť ruku, asi by som utiekla. No dobre, tak možno vtedy nie, ale keby tam stál, spravila by som to.
Preboha, veď za to ani nestojí. Nie je to king sveta, ani v súťaži missák Výšky by si ho zrejme nikto nevyhlasoval medzi finálových desať. Tak prečo, sakra? Kurna, veď by som si ho na ulici pred pár rokmi ani nevšimla, nepoznať ho. O čom je vlastne tá chémia keď vám ju druhá strana neopetuje? Podľa mňa som sa len neuveriteľne sekla a môj mozog sa z toho ešte nespamätal.
Ja ani neviem, prečo som toto začala písať. Chcela som napísať niečo nechutne depresívne, lebo vonku je nechutne a ja sa cítim podobne, ale nejako to bez nadávok na vlastnú osobu v tomto období nejde. Nemám už na seba slov, to preto. Ešte že dnes mi príde klaksón a len dúfam, že sa téma zas nezvrhne zlým smerom....
Ha! Ja nie som broken hearted! Ja som len retarded! A viete čo? Spravím si s blogom takú malú stávku....a keďže som si istá, že sem niktorý z mojich klaksónov príde a bude to čítať, aj keď ich trochu ľutujem, ale mám ich rada :D určite dohliadnu na jej splnenie.
Takže, ak si niekedy dá pokoj s istou záležitosťou, tak mu to poviem. Tak a je to tu....bledozelené a tmavozelenom.
Tak ja idem...ozaj v ďalšom článku už bude aj to, čo budem musieť spraviť, ak mu to nepoviem...ale to budú vymýšľať klaksóny....tak to je všetko.
Peace a milujte sa (množte sa) nech nás nepreserú cigáni! ;)
No s tými gypsy si zabila:D a aj s ikonou, bože od koho to len taká ikony a iné veci máte hmm:) ale aj tak som na teba hrdá:)